Aké sú vaše spomienky na november z osemdesiateho deviateho?
Moje spomienky sú nie celkom typické. Ja som bol na zájazde s kapelou T&R Band v Španielsku keď sa zomleli tieto udalosti. Až okolo sedemnásteho sme došli už do hotového to znamená, že čo sa dialo predtým, sme nezažili na vlastnej koži. Prišli sme akurát na tie demonštrácie na námestí. Samozrejme, že sme to veľmi pozorne sledovali aj v Španielsku a držali sme palce a boli sme nešťastní, že nemôžeme sami nič pre to urobiť. Žiadnu odvahu sme nemohli prejaviť lebo sme boli preč. Všetkým odľahlo a uľavilo sa nám, keď bolo jasné, že z toho niečo bude a že sa tam naozaj udejú nejaké zmeny.
Potom ste už začali hrať aj tu u nás na Slovensku?
My sme v tých rokoch s Collegiom vôbec nehrali, mali sme pauzu. Takže čo sa týka Collegia my sme túto revolučnú dobu nezažili ako hrajúca a fungujúca kapela.
Ale teraz hrávate dosť veľa. Celkom často aj v Trenčíne a raz aj v Trenčianskych Tepliciach.
No v poslednej dobe sme hrali v Trenčíne s Collegiom, pokiaľ sa teda dobre pamätám, tak dvakrát,
a ak do toho rátame aj Trenčianske Teplice, tak trikrát. Minulý rok na Pohode sme nehrali, lebo presne vtedy, keď sme mali vystúpiť sa strhol ten šialený vietor a tak sme prišli až o rok. No a teraz sem na námestie.
A ako sa vám hralo dnes?
Dnes mne mimoriadne dobre. Fúkalo tam veľmi veľa teplého vzduchu a toto pódium pôsobí takým intímnym dojmom. Milé, veľmi milé to bolo. Nie všetky vystúpenia na námestiach sa po stránke zvukovej aj takej komunikačnej vydaria. Navyše sme sa báli, že kvôli tomu, že sme mali taký krátky čas na prípravu, budeme mať nejaké problémy na pódiu, ale z mojej strany sa nevyskytli vôbec žiadne.
Nebáli ste sa, že vám bude zima?
Báli.
Napríklad pán Griglák si stále šúchal ruky.
On špeciálne má prechladnuté kríže. Mariánovi z jednej strany fúkal ten teplý vzduch. Na mňa ho fúkalo strašne veľa až mi to bolo nepríjemné, ale Marián zase z boku chytal zimu. Ono je to vždy trošíčku riziko na takýchto pódiách, že človek by mohol aj prechladnúť.
Mávate často skúšky?
Skúšky mávame pred koncertmi ale teraz, keď budeme chcieť hrať niečo nové, musíme skúšať samozrejme.
Aké to je hrať tak dlho tie isté pesničky dookola? Na každom koncerte vždy skoro rovnaký zoznam skladieb.
No keby to bolo pravidelne, keby sme naozaj hrali veľa a také množstvo koncertov ako sme hrali za starých časov, čo bolo desiatky a desiatky ročne, tak by to mohlo byť aj otrava. Toto sme obnovili po dlhých rokoch navyše do repertoáru sme dali pesničky z rôznych období čiže mne to vôbec nepripadá ako nejaká nuda navyše je tam dosť plochy na to aby človek vymyslel niečo iné. Ale to už je osud muzikantov, že hrajú to, čo aj ľudia poznajú a čo oni chcú. Aj také staré kapely, napríklad Pink Floyd, Yes a Genesis, ktoré chodia po koncertoch a tiež hrajú svoje staré skladby. Vôbec sa nemôže povedať, že by ich to nejakým spôsobom nudilo navyše my sme mali posledný koncert asi pred tromi mesiacmi a odvtedy veľa sme veľa vypustili z hlavy. Ja sa vždy teším keď ideme hrať.
